Malý či veľký kamaráti sa stále častejšie dostávajú na sídliská v mestách. Ulice a mestské parky zaplnili majitelia so svojimi domácimi miláčikmi. Majitelia psov sa však často stretávajú s nespokojnosťou okolia.
Psy štekajú
Najčastejší problém, s ktorým sa ako psičkári stretávame je samozrejme štekanie psov. Psy nepoznajú slová, a je to ich vlastný spôsob vyjadrovania pocitov. Vyrastajú predsa medzi ľuďmi, počujú, ako sa neustále o niečom zhovárame, a tak sa aj oni pridávajú najlepšie ako vedia. Štekot vášho psa však zvyčajne u ľudí vyvoláva strach z toho, že je pripravený zaútočiť. Ak máte psa v bytovom dome, svojim prejavom radosti aj starostí môže rušiť susedov. Pri prechádzke so štvornohým miláčikom nás zvykne prekvapiť aj mamička, ktorej sa nepáči, že váš pes ruší jej spiace dieťa. Neverím však, že rovnako ako psičkára upozorní na rušenie aj ľudí ktorí pracujú s elektrickou kosačkou, smetiarov počas vysypávania kontajnerov, či vodiča štartujúceho motorku.
Psy vykonávajú potrebu
Najvhodnejší spôsob ako sa vyhnúť ďalšiemu konfliktu, by asi bolo naučiť svojho psa vykonávať potrebu na záchode. Chápem, že sa nikto nechce prechádzať po psích exkrementoch a nosiť si denne domov na topánkach prilepené „šťastie“. Viem aj to, že nie každý psičkár je natoľko uvedomelý, aby po svojom psíkovi popratal a vyhol sa tak zbytočnému problému. Takýto nezodpovední majitelia psov potom vrhajú zlé svetlo aj na všetkých ostatných, preto je našou povinnosťou, aby sme sa medzi sebou navzájom vychovávali. Smutná skutočnosť je, že obyvateľom sídliska prekáža, ak pes vykonáva malú potrebu na trávniku v obytnej zóne. Zo psieho moču vädnú kríky, stromy a zostáva vypálený trávnik. Napriek tomu, tie psy niekde močiť musia. Ľudský moč síce nie je tak agresívny ako psí, ale podľa môjho názoru je ďaleko nevhodnejšie nechať močiť deti na trávniku na kúpaliskách pár krokov od vašej deky, keď v celom areáli sú toalety.
Psy existujú
Napokon mi z toho vyplýva, že problémom je samotná existencia psa. Môžete byť zodpovedný psičkár, naučiť svojho psa močiť na miesto, kde sa pohybuje minimum ľudí, zbierať po ňom exkrementy, zakázať mu štekať a spoločnosť si aj tak niečo nájde. Raz je pes príliš malý, aby mohol chodiť pomedzi ľudí, pretože sa im pletie pod nohy, inokedy zasa príliš veľký a mohol by ich vytlačiť z chodníka. Ja rozumiem, že sú ľudia, ktorí sa psov boja. Chcem vás však poprosiť, verte trochu majiteľom psov a neupozorňujte ich ak vám pes nič nerobí. Ak prechádzate okolo psa, ktorý si vás nevšíma a ide po opačnej strane od vás, nie je potrebné vyvolávať konflikt, bez ohľadu na to či je pes veľký, alebo je to bojové plemeno.
Chyba nikdy nie je len na jednej strane. Verím, že pokiaľ budú majitelia psov tolerantnejší k obyvateľom vo svojom meste, bude aj spoločnosť tolerantnejšia k psom a ich pánom. Verte mi, bez denných konfliktov bude náš život krajší. Pretože zatiaľ mi z toho vyplýva že: „Čím viac ľudí poznám, tým viac milujem svojho psa.“