Vulgarizmy sú z hľadiska zaradenia do slovnej zásoby silne pejoratívne slová, ktorých používanie je v spoločnosti vysoko nevhodné a ktoré spoločenský bontón jasne odsudzuje. Ako to však už býva, zakázané ovocie chutí najviac a vulgarizmy si do svojej slovnej zásoby pridáva čoraz viac ľudí.

V dnešnej dobe sú tieto hanlivé slová dokonca rozšírené natoľko, že mnoho ľudí sa už ani nepozastaví nad ich použitím a pravidelne tieto slová vyťahujú z klobúka slovnej zásoby. Osobne si myslíme, že je to veľmi negatívny jav, ktorý má za dôsledok, že naša krásna ľubozvučná slovenčina sa ochudobňuje o hromadu krásnych kvetnatých slov, ktoré v čoraz väčšej miere nahrádzajú vulgarizmy.
Výhovorka, že dnes používajú hanlivé slová všetci, zďaleka neobstojí. Dovolíme si tvrdiť, že ak človek trvá na svojom presvedčení a neoblomne tieto slová odmietne používať, nič sa mu nestane a bude schopný viesť plnohodnotné a vecné debaty, diskusie a konverzácie bez akéhokoľvek strádania.

Aby som sa však vrátil k perexu článku, a to že podľa istého prieskumu vulgarizmy rozvíjajú myslenie a ľudia v hojnej miere ich používajúci sú v konečnom dôsledku viac inteligentní. Neviem, aké konkrétne cieľové skupiny autori prieskumu skúmali, ale keď sa zamyslíme, nijako nám to nejde do hlavy. Zvolíme hypotetický príklad: maturitný sloh zo slovenského jazyka. Sme presvedčení, že študent, ktorý sa vulgárne nevyjadruje bude poznať oveľa viac synoným a bude mať rozšírenejšiu slovnú zásobu ako študent, ktorý každé druhé slovo nahrádza hanlivým pomenovaním a vulgarizmus používa ako univerzálne slovo prakticky pre všetko.

Nechceme znieť puritánsky, ale mali by sme s tým niečo robiť a snažiť sa o nápravu. Ak už v našich silách nie je nič iné, zamyslime sa aspoň nad sebou a zamecme si pred svojím vlastným prahom. Je všeobecne známe, že menším používaním nadávok vzrastie vaša kredibilita u ľudí z vášho okolia, čo môže byť pre vás v konečnom dôsledku veľmi prínosné.